E-LOGOS 2024, 31(1):4-13 | DOI: 10.18267/j.e-logos.502

On the question concerning the experience of eternal recurrence

Štefan Jusko
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Filozofická fakulta, Slovenská republika

Nietzscheho myšlienka večného návratu toho istého nadobúda nový rozmer zvlášť po publikovaní štúdie P. S. Loeba, v ktorej sa usiluje preukázať časovú identitu večného návratu toho istého. Po viac ako storočí konsenzu v tom, že predmetná myšlienka myšlienok, ako ju charakterizoval samotný Nietzsche, je nekoherentná a logicky nesúvislá, sa vytvára priestor pre rozšírenú výmenu názorov, lebo k jej akceptovaniu – alebo zavrhnutiu – je potrebný ešte aj výskum možností jej overenie skúsenosťou. Loeb v predmetnej štúdii predkladá svoj koncept skúsenosti večného návratu toho istého, s ktorým nesúhlasím. Do diskusie predkladám návrh, v ktorom rozlišujem medzi všeobecne overiteľnou skúsenosťou a skúsenosťou základnej epochálnej nálady (naladenosti), pričom touto diferenciou sa snažím poukázať, že každá epocha je generovaná prekognitívnym povedomím takej alebo onakej podoby pojmu večnosti. Následne formulujem otázku singulárnej skúsenosti okamihu, ktorá nevyplýva z otázky všeobecnej skúsenosti okamihu ako predelu času v jeho pohybe z minulosti do budúcnosti a ktorá je so všeobecnou skúsenosťou neporovnateľná.

Keywords: večný návrat toho istého, okamih, časová identita, všeobecná skúsenosť, singulárna skúsenosť

Nietzsche’s idea of the eternal recurrence of the same gains new momentum following the study by P. S. Loeb that attempts to demonstrate the temporal identity of eternal recurrence. After more than a century of consensus that the thought of thoughts, as it was characterised by Nietzsche himself, is incoherent and logically inconsistent, space for a broader exchange of opinions opens up, since the acceptance of the thought in question – or its rejection – requires studying the possibilities of its validation through experience. I disagree with Loeb’s concept of the experience of eternal recurrence, and I am instead proposing a concept that distinguishes between generally verifiable experience and the experience of a fundamental epochal mood (attunement). Through this difference I attempt to show that each epoch is generated through a precognitive awareness of some form of the concept of eternity. Subsequently, I turn towards the singular experience of the moment, which does not follow from the question of the general experience of a moment as the dividing line of time in its movement from past to future, and which is incommensurable with general experience.

Keywords: eternal recurrence of the same, moment, temporal identity, general experience, singular experience

Received: April 15, 2024; Revised: April 15, 2024; Accepted: May 30, 2024; Prepublished online: May 30, 2024; Published: August 31, 2024  Show citation

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Jusko, Š. (2024). On the question concerning the experience of eternal recurrence. E-LOGOS, 31(1), 4-13. doi: 10.18267/j.e-logos.502
Download citation
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Open full article

    References

    1. ARISTOTELES (2006): Metafyzika. In: Antológia z diel filozofov. Od Aristotela po Plotina. Prel. J. Špaňár. Zost. J. Martinka. Bratislava: Iris.
    2. CLARK, M. (1990): Nietzsche on Truth and Philosophy. Cambridge University Press. DANTO, A. (1965): Nietzsche as Philosopher. New York: McMillan. HERAKLEITOS (1998): Zlomky. In: Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón. Prel. J. Špaňár. Bratislava: Iris.
    3. JUSKO, Š.: Nietscheho circulus vitiosus. Košice: SafárikPress 2021.
    4. NEHAMAS, A. (1985): Nietzsche: Life as Literature. Cambridge, MA: Harvard University Press.
    5. NEHAMAS, A. (1985): Nietzsche: Life as Literature. Cambridge, MA: Harvard University Press.
    6. LOEB, P. S. (2006): Identity and Eternal Recurrence. In: Ansall-Pearson (ed.) A Companion to Nietzsche. New York: Blackwell, s. 171-188. Go to original source...
    7. LOEB, P. S. (2010): The Death of Nietzsche´s Zarathustra. Cambridge University Press. Go to original source...
    8. NEHAMAS, A. (1985): Nietzsche: Life as Literature. Cambridge, MA: Harvard University Press.
    9. NIETZSCHE, F. (1980): Sämtliche Werke. Kritische Studienausgabe. (KSA) Bd. 12. (Hrsg.): Colli, G. - Montinari, M., München - Berlin - New York: Walter de Gruyter.
    10. NIETZSCHE, F. (2020): Pozdní pozůstalost I. (1885-1887). Prel. V. Koubová. Praha: OIKOYMENH.
    11. NIETZSCHE, F. (1998): Zrod tragédie z ducha hudby. Prel. O. Bakoš. Bratislava: NDC.
    12. NIETZSCHE, F. (1993): Ecce homo. Prel. L. Benyovszký. Praha: Naše vojsko.
    13. NIETZSCHE, F. (2009): Tak pravil Zarathustra. Prel. O. Fischer. Praha: XYZ.
    14. NIETZSCHE, F. (2016): Tak vravel Zarathustra. Prel. R. Škoda v jazykovej spolupráci s M. Nadubinským. Bratislava: Iris.
    15. NIETZSCHE, F. (2001): Radostná věda. Prel. V. Koubová. Praha: Aurora.
    16. NIETZSCHE, F. (1998): Mimo dobro a zlo. Prel. V. Koubová. Praha: Aurora.
    17. SALAQUARDA, J. (1989): Der ungeheure Augenblick. In: Nietzsche-Studien, Vol.18, 317 - Go to original source...
    18. 337.

    This is an open access article distributed under the terms of the Creative Commons Attribution-NonCommercial 4.0 International License (CC BY-NC 4.0), which permits non-comercial use, distribution, and reproduction in any medium, provided the original publication is properly cited. No use, distribution or reproduction is permitted which does not comply with these terms.


    Return to the content